Nádor na hypofýze nie je sranda, najmä ak ste mladá a chcete si v budúcnosti založiť rodinu. V určitom štádiu ochorenia som myslela, že sa mi to ani nikdy nepodarí. Pomaly som sa začala zmierovať s tým, že vlastné deti mať nikdy nebudem. Ale tento príbeh rozprávam práve preto, aby ste sa svojho sna o rodine nikdy nevzdávali. Súčasná medicína a šikovní odborníci na klinike Repromedica mi zachránili a splnili môj sen.
Na začiatok môjho príbehu trochu biológie a medicíny… Hypofýza je žľaza v mozgu produkujúca hormóny, ktoré úzko súvisia s fungovaním ženských pohlavných orgánov, tehotenstvom, pôrodom a podobne. Hypofýza produkuje Luteinizačný hormón, prolaktín a oxytocín. Tieto hormóny zabezpečujú ovuláciu, vývoj žltého telieska, tvorbu materského mlieka po pôrode alebo aj kontrakcie svalov maternice pri pôrode. Keď mi objavili nádor na mozgu, teda na hypofýze a povedali mi, že možno nikdy nebudem mať deti, zrútil sa mi celý svet. Mala som 25 rokov. Po diagnóze nasledovala operácia, ktorou mi nádor vyoperovali. Nasledovala rádioterapia, ožarovanie. Nebolo to ľahké, ale ako tak som sa z toho dostala…
Po 30-ke nastal v mojom živote ten čas, kedy sme sa s manželom rozhodli založiť si vlastnú rodinu. Prirodzené počatie neprichádzalo do úvahy, preto sme nestrácali čas a rovno sme sa vybrali na kliniku. Tam sme absolvovali 3 x IVF z toho 2x sa embryo ani neuchytilo a 1x som otehotnela, ale potratila. Po trojitom sklamaní sme sa rozhodli dať si pár mesiacov pauzu a zmenili sme aj kliniku. V 35 rokoch som prišla na kliniku Repromedica a tam si nás zobrali „do parády“. 🙂
Začali sme stimuláciou mojich vaječníkov, aby vytvorili dostatok vajíčok. Po prvom hormonálnom cykle mi pod narkózou vytvorené vajíčka odobrali a celé sme to zopakovali. Celkovo moje vaječníky vytvorili 10 vajíčok, z toho sa podarilo len 7 oplodniť a len 5 zo vzniknutých embryí bolo životaschopných. Vzhľadom na okolnosti mi museli vkladať vždy len jedno embryo. Prvé mi vložili čerstvé, ostatné zmrazili, pretože embryo sa musí do maternice vkladať v určitom štádiu vývoja. Vyzbrojená trpezlivosťou a s podporou manžela, rodiny, priateľov a v neposlednom rade zamestnancami kliniky, ktorí sa po tak dlhom čase stali mojou druhou rodinou, som absolvovala ďalšie 4 vloženia, tentokrát metódou KET, čiže kryoembryotransferom.
Nakoniec sa všetko podarilo. Otehotnela som. Bol to zázrak a svoje telo som začala milovať ešte viac ako predtým. Rakovina ma naučila trpezlivosti, ktorú som pri počatí nášho vytúženého synčeka nesmierne zužitkovala. Všetko prišlo v ten pravý čas a som vďačná za každý jeden ťažký deň, ktorý som prežila. O to viac si vážim tie šťastné a bezstarostné chvíle v kruhu rodiny a priateľov. 🙂