Vždy ma zaujímali technológie. Takmer od malička. A keďže som dievča, všetkým dookola to bolo divné. Našťastie som sa nedala zastrašiť a ovplyvniť rečami „dobroprajných“ ľudí a vyštudovala som technológie aj na vysokej škole, kde si ma všimla medzinárodná firma. Ešte počas štúdia mi ponúkli stáž, čo som s nadšením využila. Po škole bolo jasné, že sa vo firme zamestnám na trvalý pracovný pomer.
Roky utekali a mne v 30-ke ponúkli 5 ročnú stáž v zahraničnej pobočke, kde som mala mať na starosti celý vývojový tím. Bola to ponuka, ktorá sa neodmieta, lenže… Lenže človek nežije len prácou. A ani ja som nebola stroj či robot, ako ma niektorí kamaráti radi nazývali. Mala som aj svoje sny o harmonickej rodine s milujúcim partnerom. Lenže čo teraz? Stabilného partnera som zatiaľ nemala, v zahraničí som sa viazať nechcela, to si kedy začnem hľadať toho pravého? A kedy budem rodiť tie deti?
Všetky tieto informácie môj analytický mozog spracovával až som sa nakoniec rozhodla poradiť sa s kamarátkou, ktorá pracuje v klinike reprodukčnej medicíny ReproMedica. Tá mi navrhla, aby som podstúpila social freezing. Čo? Nechápavo som na ňu pozerala. Poznala som socializovanie, aj sociálne siete, ale tento výraz som počula prvýkrát vo svojom živote.
Všetko mi podrobne vysvetlila, jednalo sa o zmrazenie mladého a zdravého biologického materiálu – teda mojich vajíčok, ktoré viem potom využiť v neskoršom veku, keď budem na založenie rodiny pripravená. Spočítala som si dve a dve a vyšlo mi z toho, že je to perfektný nápad. Nebudem teda v strese, že rýchlo rýchlo musím otehotnieť. Všetkému nechám voľný priebeh a keď príde ten pravý, budem pripravená.